V dnešnom článku nahliadneme pod pokrývku (alebo vlastne pod veko) kompostérov. Z akých variantov kompostérov môžete vyberať? Aké sú výhody (aj nevýhody) jednotlivých druhov? To všetko nájdete v nasledujúcich riadkoch a nakoniec vám odporučíme, ako kompostovať.
Z akých variantov kompostérov môžete vyberať?
Kompostovacie silo je prepracovanejším variantom klasického kompostovania na otvorenej hromade. Silo totiž nemá veko ani dno, pretože potrebuje voľný styk s pôdou a prístup mikroorganizmov, červov a dážďoviek, ktoré sú pri procese kompostovania nevyhnutné. Veľké otvory po všetkých stranách zaisťujú prístup vzduchu aj odvetrávanie.
Kompostovacie silo je konštrukčne veľmi jednoducho spracované, preto si ho zvládnete vyrobiť aj sami doma. Najlepším variantom je v tomto prípade silo z dreva, kedy budete potrebovať drevené dosky alebo palety. Musíte však počítať s nízkou životnosťou, pretože bude drevo vystavené pôsobeniu vplyvov počasia.
Na trhu okrem drevených kompostovacích síl nájdete najčastejšie plastové alebo aj plechové.
Výhody kompostovacieho sila:
+ Kompostovanie zelene zo záhrady
+ Kompost má jasné hranice
+ Prispôsobenie vzhľadu, počtu komôr
+ Prispôsobenie potrebnej veľkosti, kapacity
Nevýhody kompostovacieho sila:
- Prevzdušňovanie prevažne ručným prehadzovaním
- Možná prítomnosť hlodavcov
- Obmedzené ročným obdobím
- Vhodný na väčšie záhrady
Plastové uzavreté kompostéry majú veko, z toho dôvodu je proces vytvárania vlastného kompostu rýchlejší. Veko zároveň zabraňuje šíreniu zápachu aj hmyzu. Dno je však stále otvorené, aby bol kompost v styku s pôdou. Tieto kompostéry sú tiež navrhnuté tak, aby ste do nich mohli biologický materiál ľahko dopĺňať (práve cez vrchné veko) a zároveň hotový kompost vyberať (cez dvierka v spodnej časti kompostéra). Kompostéry sú navyše vybavené premysleným systémom prevzdušňovacích otvorov, čo taktiež urýchľuje rozklad odpadu.
V našej ponuke plastových kompostérov nájdete celé množstvo kapacitných variantov (od 200 do 1 200 litrov), a to aj vrátane viackomorových.
Výhody plastového kompostéra:
+ Tmavý plast uľahčuje lepšie prehriatie
+ Prevzdušňovanie systémom otvorov
+ Kompostovanie zelene zo záhrady
+ Prijateľný vzhľad kompostu
+ Nízka cena
Nevýhody plastového kompostéra:
- Náročnejšie ručné vyhadzovanie lopatkou
- Prítomnosť hlodavcov - podhrabaním
- Náročné prekopanie kompostu
- Obmedzené ročným obdobím
Susedov tip: Pokiaľ premýšľate, akú veľkosť kompostéra vzhľadom na veľkosť vašej záhrady zvoliť, máme pre vás malú nápovedu. Zo 100 m2 pokosenej záhrady získate trávu s objemom 100 l. Dôležité je myslieť teda na frekvenciu kosenia, na zľahnutie trávy (za 10 dní stratí cca 1/3 objemu) a tiež na objem ďalšieho pridávaného materiálu.
Ďalšou možnosťou ako kompostovať, je pomocou otočného (rotačného) kompostéra. Na rozdiel od tých pevne stojacich je vyrábaný v menších veľkostiach a tiež ich cena je vyššia. Ich významnou prednosťou je však ľahké "prehadzovanie", čo prispieva k rýchlejšej tvorbe a vyššej kvalite kompostu. Ďalšou výhodou je jednoduché premiestňovanie kompostéra, niektoré modely sú dokonca na tento účel vybavené kolieskami.
Výhody rotačného kompostéra:
+ Jednoduché prevzdušňovanie - ľahkou rotáciou
+ Vyprázdňovanie (otočením do pristaveného fúrika)
+ Odolný voči hlodavcom
+ Dobre využiteľný v menších či vnútorných priestoroch
Nevýhody rotačného kompostéra:
- Často nebýva zateplený - chýba energia z pôdy
- Absencia prirodzeného kompostovania - dážďovky a i.
- Menšia kapacita
- Vyššia cena
Kompostéry do bytu
Kompostovať môžete aj v prípade, že bývate v byte a nemáte záhradu. Aj v byte totiž vzniká veľké množstvo odpadu, ktorý sa hodí do kompostu – či už v kuchyni pri varení alebo pri pestovaní izbových rastlín. V dnešnej dobe si môžete zaobstarať napr. tzv. vermikompostér alebo kompostér Bokashi. Tie sú pre domácnosť špeciálne vytvorené a navyše vynikajú skvelým designom.
Bytový kompostér je možné umiestniť takmer kamkoľvek, kde sa pohybuje teplota okolo 18 °C. Vhodným miestom tak môže byť priamo vaša kuchyňa či balkón. Pri dodržiavaní správnych zásad tohto typu kompostovania sa nemusíte obávať ani prípadného zápachu.
Aký je rozdiel medzi vermikompostérom a kompostérom Bokashi?
Vo vermikompostéri prebieha kompostovanie za pomoci kalifornských dážďoviek (tie nie sú totožné, ako dážďovky hnojné vonku na záhonoch). V Bokashi kompostére naopak prebieha proces fermentovania bioodpadu - z toho dôvodu sa odpad v Bokashi musí presypávať zmesou, ktorá obsahuje špeciálne mikroorganizmy. Z tohto dôvodu je kompostovanie v Bokashi nádobe jednoduchšie, vermikompostér vyžaduje kvôli dážďovkám viac pozornosti. Ďalším rozdielom je tiež to, že do vermikompostéra patria iba zvyšky rastlinného pôvodu, do Bokashi môžete hádzať zvyšky rastinného i živočíšneho pôvodu.
V bytových kompostéroch vznikajú hneď dva druhy užitočného materiálu na pestovanie - jednak samotný kompost, potom tiež dážďovkový čaj (vo vermikompostéri) alebo Bokashi džús (v kompostéri Bokashi), ktorý je veľmi bohatý na živiny a zriedený ho využijete pri zalievaní ako hnojivo.
Bytové kompostéry môžu byť "hračkou" aj pre vaše ratolesti. Okrem toho, že ich pravidelným kompostovaním na chvíľu zabavíte, ich tým aj vzdelávate. Pokiaľ vás či vaše deti začne domáce kompostovanie časom viac baviť, je možné si väčšinu vermikompostérov zväčšovať prikupovaním jednotlivých poschodí.
Výhody bytového kompostéra:
+ Luxusný a moderný design
+ Jednoduchá manipulácia
+ Systém vnútorného prevzdušňovania
+ Jednoduché vyprázdňovanie
+ Celoročné kompostovanie
Nevýhody bytového kompostéra:
- Vhodné takmer iba pre domáce kompostovanie
- Výrazne nižšia kapacita - poschodie najčastejšie 10 – 20 l
- Vyššia cena
Susedov tip: Bioodpad tvorí mnohokrát takmer polovicu odpadu vo vašej domácnosti. Jeho recykláciou tak nešpiníte odpadkový kôš, ktorý naviac ani nepríjemne nezapácha. Mimo iné sa kôš vynáša menej často, čo ocení každý člen domácnosti.
Okrem vyššie uvedených typov kompostérov sa môžete stretnúť taktiež s komunitnými kompostérmi. Ich účelom je kompostovanie väčším počtom osôb, ktoré sa potom o výsledný kompost podelia.
Ako správne kompostovať?
Pri procese kompostovania je potrebné dodržiavať niekoľko pravidiel - zloženie kompostu (teda čo na kompost (ne)hádzať), správnu vlhkosť a teplotu a prevzdušňovanie.
1. Aké by malo byť zloženie kompostovaného materiálu?
Ak už zvolíte akýkoľvek kompostér, najdôležitejší je aj tak obsah, ktorý kompostujete. Konkrétne budeme hovoriť o skladbe materiálu. Kompostovaný materiál musí byť vyvážený – mal by byť suchý i vlhký, priedušný i hutný a predovšetkým "hnedý aj zelený". Že neviete, čo zmienené farby presne znamenajú?
Jedná sa o pomer uhlíkových (C) a dusíkových (N) látok. Čím je materiál starší a tmavší, tým viac u neho prevažujú uhlíkové látky (= hnedý materiál). Naopak u mladšieho a zelenšieho materiálu prevláda dusík (= zelený mateirál). A práve v pomere týchto látok spočíva prevažná alchýmia kompostovania. Jednoducho povedané, len z pokosenej trávy kompost v žiadnom prípade nevznikne.
Pomer C:N (hnedý:zelený) udržujte zhruba na hodnote 30:1. Pre lepšiu predstavu, na 2–3 diely hnedého materiálu pripadá 1 diel zeleného materiálu. V tabuľke nižšie potom môžete porovnať zmienený pomer C:N u často používaných materiálov.
| Surovina | C:N (uhlík:dusík) |
| Pokosená tráva | 20:1 |
| Odpad z kuchyne | 20:1 |
| Hnoj dobytka | 20:1 |
| Konský hnoj | 25:1 |
| Lístie | 50:1 |
| Ihličie | 70:1 |
| Slama | 100:1 |
| Kôra | 120:1 |
| Drevo | 200:1 |
| Piliny | 500:1 |
Susedov tip: Pokiaľ kompost zapácha ako skazené vajíčko, znamená to, že v ňom prevláda materiál s nadmerným obsahom uhlíka. V takom prípade pridáme pokosenú trávu alebo lístie. Vysoký obsah dusíku zase signalizuje zápach po amoniaku. Do kompostu teda primiešajte drevené triesky, kôru alebo piliny.
2. Čo do kompostu (ne)patrí?
Do kompostu PATRÍ:
- ovocné a zeleninové odpady
- kávové a čajové zbytky (pozor - niektoré čajové sáčky kompostovať je možné, niektoré nie)
- rolky od toaletného papiera, plata od vajec
- triesky, piliny, hobliny, kôru
- trus hospodárskych zvierat
- pokosenú trávu, lístie, drnové rezy, vetvičky
- popol z dreva
- škrupiny z orechov
Do kompostu NEPATRÍ:
- kosti, odrezky mäsa, tuky
- chemicky ošetrené materiály
- rastliny napadnuté chorobami
- šupky z tropického ovocia, kôstky
- časopisy
- koreňová burina
- plasty, kovy, sklo, kamene
- žhavý popol a ľahko horľavé materiály
3. Ktoré vlastnosti kompostu je potrebné kontrolovať?
Vlhkosť: Pri stlačení kompostovaného materiálu by nemalo dôjsť k žmýkaniu, avšak materiál by mal po roztvorení ruky zostať zlepený. Jeden či druhý extrém je možné riešiť pokropením či naopak pridaním pilín.
Teplota: Rastúca teplota značí priebeh procesu kompostovania. Horúca fáza kompostovania, kedy sa teploty pohybujú okolo 45-60 °C, trvá len niekoľko dní alebo týždňov. Tomuto procesu sa tiež hovorí hygienizácia, kedy dochádza k zamedzeniu klíčivosti (zahubeniu) semien burín.
Prevzdušnenie: Kyslík je naprosto nevyhnutnou súčasťou kompostovania. Kompost preto prevzdušnite aspoň 2x v roku (na jar a na jeseň) za pomoci vidlíc, ktoré sú v tomto prípade ideálnym nástrojom.
Záverom
Pri správnom dodržaní všetkých zásad vám do pol roka vznikne čerstvý kompost, nanajvýš do roka potom máte na svojej záhradke kompost vyzretý.
