Vyberáte záhradný skleník? Najskôr asi chcete vedieť, na čo dať pri výbere pozor, aby vám skleník nejaký ten čas vydržal a hlavne aby ste z neho mali kýžený úžitok. Či už ste začiatočník či skúsený záhradkár, voľbu záhradného skleníka je vždy potreba dôkladne premyslieť. Existuje mnoho tvarov, veľkostí a typov, ktoré možnosti vašej voľby výrazne rozširujú, zároveň ju však robia aj o trochu náročnejšiu.
Nemusíte sa však ničoho obávať, po prečítaní tohto článku sa dozviete odpoveď na drvivú väčšinu otázok. Článok môžete prečítať celý, alebo stačí pokiaľ v rázcestníku kliknete na tému, ktorá vás zaujíma.
Rázcestník:
- Kam a ako postavím skleník na záhrade?
- Aký tvar skleníka si mám vybrať - oblúkový alebo klasický hranatý?
- Je lepší polykarbonátový alebo sklenený skleník?
- Z akého materiálu sa konštrukcia skleníka vyrába?
- Ako ukotvím skleník, aby mi pri prvej víchrici neuletel?
- Čím si mám skleník dovybaviť?
- Ako a čím skleník zmontujem?
1. Kam a ako postavím skleník na záhrade?
Umiestnenie a veľkosť skleníka často vychádza z možností, ktoré vám poskytuje vaša záhrada. S ohľadom na zaistenie vhodných podmienok pre pestovanie, je kľúčovým faktorom dostatok svetla. Pre zachytenie najväčšieho množstva slnečných paprskov je vhodné nasmerovať skleník, konkrétne jeho najdlhšiu časť, smerom na juh. Zároveň je nutné, aby skleník alebo jeho časti neboli v žiadnom tieni a mohli tak prijímať slnečný svit po čo najdlhšiu časť dňa. Rovnaké odporúčania pre vás platia, aj pokiaľ uvažujete o skleníku k stene (sklo/polykarbonát), takzvanej skleníkovej prístavbe. V tomto prípade naviac môžete využiť aj teplo sálajúce zo steny domu.
Tip od suseda: Riešite, či musíte stavbu skleníka ohlásiť na úradoch? Aktuálne podmienky nájdete v Stavebnom zákone. V súčasnosti platí, že nemusíte nahlasovať zimné záhrady a skleníky so zastavanou plochou do 40 m2 a výškou do 5 metrov. Pamätajte však, že v niektorých lokalitách môže byť výstavba skleníka obmedzená či zakázaná obecnou vyhláškou. Najpresnejšie informácie teda získate na miestnom stavebnom úrade.
2. Aký tvar skleníka si mám vybrať - oblúkový alebo klasický hranatý?
Spoločne s výberom miesta a umiestnenia je nutné taktiež rozmýšľať nad tvarom konštrukcie skleníka. Medzi základné a zároveň najčastejšie využívané skleníky patria oblúkové a hranaté skleníky so sedlovou strechou (inak nazývané tiež ako áčkové či trojuholníkové skleníky).
V súčasnosti sa väčšej obľube tešia prvé zmienené oblúkové skleníky. Tie sú vďaka aerodynamickému tvaru konštrukcie až o 60 % odolnejšie. Povrch oblúku skleníka naviac tvoria celistvé pláty polykarbonátu (rozmer 6 x 2 m), čo oceníte predovšetkým pri búrke a silnom nárazovom vetre. Nejeden pestovateľ musel po silnej víchrici zháňať pre svoj áčkový skleník nové výplne. Riziko "odfúknutia" je u oblúkových skleníkov výrazne nižšie.
Výhody áčkového typu naopak oceníte už pri montáži. Skleník je často dodávaný v jednej krabici a zmienenou výhodou je už narezaná výplň skleníkov. U oblúkového skleníka si užívateľ musí diely na čelá skleníka vyrezať sám podľa priloženého plánu na rezanie. Tieto diely sa vyrezávajú z veľkého plátu, je však nutné podotknúť, že mierne zručný staviteľ si s vyrezávaním poradí bez problémov. K vyrezávaniu dosiek postačí klasický lámací nôž či pevné nožnice.
Na druhú stranu medzi jednu z najčastejších nevýhod skleníka s áčkovou strechou radíme obmedzenie výškového potenciálu rastliny - kvôli sklonu sedlovej strechy. Preto je potreba si rozmyslieť, čo v skleníku chcete pestovať. U každého druhu rastliny je nutné mať na pamäti jej "ochranný priestor" - ten potrebujú mať ako nad/pod sebou, tak vedľa seba. Ďalšou možno nevýhodou "áčkového" skleníka môže byť horší lom svetla na jeho kolmých stenách.
Vedľa týchto dvoch najčastejších tvarov, existujú aj ďalšie menej časté prevedenia, ako sú skleníky v tvare písmena L, záhradné pavilóny alebo viktoriánske skleníky. Tie sa svojim pravouhlým spracovaním a vlastnosťami podobajú skleníkom hranatým.
Čo sa týka výšky, tá sa najčastejšie pohybuje okolo dvoch metrov, čo je okrem drvivej väčšiny rastlín dostatočné aj pre samotných pestovateľov. Nezabudnite, vždy je dobré mať nad hlavou rezervu, ušetríte si prípadné hrče na hlave a boľavý krk.
3. Je lepší polykarbonátový alebo sklenený skleník?
Vami zvolený tvar skleníku do značnej miery ovplyvňuje možnosť výberu výplne. Existujú dva varianty výplní skleníka - polykarbonát a sklo. U klasických hranatých skleníkov môžete vyberať z oboch variantov presklenia. U skleníkov oblúkových potom vychádza obmedzenie zo samotného tvaru, keď sklenené výplne nejde na rozdiel od polykarbonátových dosiek do guľatého tvaru.
Poďme si krátko predstaviť samotný polykarbonát (označený skratkou PC) Polykarbonát je organický materiál, ktorý vzniká kombináciou celulózy, uhlia, soli, zemného plynu a ropy. Nemusíte sa ale báť, všetky dodávané dosky z polykarbonátu sú opatrené certifikáciou zdravotnej nezávadnosti. K výhodám tohto materiálu patrí predovšetkým jeho vysoká mechanická pevnosť, a to pri nízkych i vysokých teplotách (od -40°C až do +135° C).
K úspešnému pestovaniu prispieva polykarbonát svojimi vynikajúcimi tepelne izolačnými vlastnosťami, dobrej priepustnosti svetla a odolnosti proti poveternostným vplyvom. V neposlednom rade je potreba zmieniť tiež veľmi nízku hmotnosť. Tú oceníte napríklad pri montáži. Naopak k nevýhodám môžeme zaradiť pomerne veľkú náchylnosť na mechanické porušenie (vrypy), ktorú môžu nastať pri neopatrnom zaobchádzaní - napríklad pri stavbe skleníka. V súčasnej dobe je už štandardom, že dodávané polykarbonátové dosky sú opatrené jednostranným UV filtrom.
Tip od suseda: Polykarbonátové výplne je vhodné na ich otvorených koncoch uzavrieť, aby nedochádzalo k prenikaniu prachu a nečistôt do dutiniek, čo bude mať dlhodobý vplyv na ich čistotu a vzhľad. K uzavretiu polykarbonátu môžete využiť ventilačnú pásku, ktorá prepúšťa vlhkosť smerom von z dutiniek alebo silikón na plasty. Silikón dutinky uzavrie nepriedušne a má veľmi dlhú životnosť. Pre vonkajšiu údržbu polykarbonátu je možné použiť špeciálny čistiaci prostriedok či slabý mydlový roztok a jemnú handričku.
Výplne pre polykarbonátové záhradné skleníky sú najčastejšie dostupné v hrúbkach 4 a 6 mm. Stretnúť sa ale môžete aj s ešte hrubším presklením. S pribúdajúcou hrúbkou dosiek sa zvyšuje aj celková odolnosť skleníka proti vplyvom počasia. Zároveň dochádza k zvýšeniu tepelne-izolačných vlastností. Pre príklad 6 mm polykarbonát izoluje približne o 20 - 30 % lepšie než štandardný 4 mm polykarbonát. Samozrejme, skleník s 6 mm presklením však býva aj drahší, konkrétne cca o 20 %. Nie vždy je však nutné načrieť hlbšie do vrecka. Pokiaľ nebývate na hrebeňoch hôr, či nepestujete v skleníku veľmi náročné rastliny, je 4 mm variant zasklenia často viac než dostačujúci.
Vedľa toho sklenené skleníky, ktoré patrili dlhé roky k slovenskej klasike, sú najčastejšie dodávané v 4 mm variante. K nevýhodám skla patria jeho horšie tepelne izolačné vlastnosti a väčšia náchylnosť k poškodeniu v dôsledku krupobitia či nárazu. Výrobcovia preto ponúkajú tiež možnosť kalenia skla, inak povedané zvýšenie jeho odolnosti (až 5 násobne), avšak cena skleníka sa v tomto prípade takmer zdvojnásobí.
Tak teda sklenený alebo polykarbonátový skleník? Pokiaľ sa zameriame na obľúbenosť a množstvo predaných skleníkov, je možné jednoznačne povedať, že polykarbonátové výplne si nie len slovenskí záhradkári veľmi obľúbili a tvoria viac ako 90 % všetkých predaných skleníkov. Zvyšnú časť tvoria zmienené skleníky zo skla či plachtové skleníky a fóliovníky. Tie sú však veľmi málo odolné a takmer každoročná výmena plachty v dôsledku zimy a víchric mnoho majiteľov dlhodobo prinúti k prechodu na polykarbonátový skleník či skleník zo skla.
4. Z akého materiálu sa konštrukcia skleníka vyrába?
Ďalšie rozhodovanie vás čaká pri voľbe materiálu konštrukcie. K najpredávanejším materiálom skleníkovej konštrukcie môžeme zaradiť hliníkové a oceľové profily. Hliníkové profily vynikajú predovšetkým svojou ľahkosťou, jednoduchou starostlivosťou a ľahšou manipuláciou pri stavbe skleníka. Hliník sa na vzduchu rýchlo pokryje tenkou vrstvičkou oxidu hlinitého, ktorý potom chráni kov pred ďalšou oxidáciou, koróziou. Materiál si svoju daň však vyberá na malej stabilite a odolnosti skleníka. Ľahkú hliníkovú konštrukciu je nutné veľmi starostlivo pripevniť na pevný základ. Užívateľ si musí dávať tiež pozor na zhoršené poveternostné podmienky, ktorú môžu s vašim skleníkom doslova "zamávať".
Druhým zmieňovaným variantom sú oceľové profily. Tieto profily sú v prevažnej väčšine pozinkované, čo prispieva k ich odolnosti voči korózii a prispieva taktiež k ich dlhovekosti. Oceľové pozinkované profily sa vyrábajú najčastejšie v hrúbke 1 mm. Rovnako ako u presklenia, aj tu dochádza k zvyšovaniu odolnosti a kvality skleníka. Na slovenskom trhu je aj možnosť zohnať skleníky s joklovou (trubkovou) konštrukciou. Že ste tento pojem ešte nepočuli? Jedná sa o profily, ktoré svojim tvarom pripomínajú dutý a hranatý stĺpik - podobný tým, ktoré máte napríklad na svojom plote. Oproti štandardným profilom sú výrazne odolnejšie.
V ponuke je možné sa stretnúť aj s farebnými konštrukciami skleníkov. Jedná sa o klasický náter už predstavaných typov konštrukcií. Farebná úprava je ďalšou vrstvou, ktorá prispieva k ochrane vášho skleníka. Kvalitnejšie skleníky sú potom farbené pomocou práškovacieho vypalovanéhu laku, ktorý je samozrejme UV stabilizovaný a nestráca tak svoju kvalitu v dôsledku slnečného svitu.
5. Ako ukotvím skleník, aby mi pri prvej víchrici neuletel?
Jeden z najčastejších dotazov zákazníkov, s ktorým sme sa v priebehu rokov stretli, sa týka ukotvenia skleníka. Opäť existujú dve základné varianty, a to ukotvenie do zeme, alebo na betónovú podmurovku.
Ukotvením do zeme je myslené zakopanie či zavŕtanie skleníka, respektíve jeho spodných častí do zeme. U oblúkových skleníkov je ukotvenie do zeme realizované pomocou zakopania tzv. presahujúcich oblúkových profilov. K vyvŕtaniu diery pomôže klasický ručný zemný vrták či lopata. Diery potom jednoducho zasypete hlinou späť, prípadne môžete pridať piesok a štrk, ktoré prispejú k väčšej stabilite.
Áčkové skleníky však žiadne profily k zakopaniu vo svojej konštrukcii nemajú. Ich kotvenie prebieha pomocou priamo určených kotviacich súprav či zemných vrutov. Zároveň je súčasťou balenia, alebo je možné si k týmto skleníkom dokúpiť kovovú základňu. Základňa okrem zvýšenia skleníka o cca 10 cm prispieva k jednoduchšiemu ukotveniu do zeme. Pre mnoho kotviacich súprav do zeme je dokonca základňa nevyhnutnou súčasťou pre správne ukotvenie celého skleníka.
Druhou možnosťou je upevnenie skleníka na betónový základ. Ten je často vytvorený napríklad zo strateného debnenia. V tomto prípade ukotvovania je nutné presahujúce profily odrezať klasickou uhlovou brúskou a následne základový profil pomocou tzv. uholníkových profilov / vingľov (často nie sú súčasťou balenia) pripevniť k betónovému podkladu. U hranatého skleníka je situácia o niečo jednoduchšia. Skleník, či už so základňou alebo bez, ukotvíte pomocou uholníkových profilov a máte hotovo.
Tip od suseda: V prípade, že uvažujete o vytvorení betónového základu ešte pred nákupom či zostavením samotného skleníka, veľmi odporúčame zistenie presných rozmerov. Tie nájdete najčastejšie v návode na stavbu či vám ich ozrejmí personál obchodu. Vytvoriť betónové základy je nutné predovšetkým v prípade, že ste si zakúpili spolu so skleníkom aj montáž a požadujete ukotvenie skleníka na tento základ.
6. Čím si mám skleník dovybaviť?
Pokiaľ už máte vybraný svoj budúci skleník, je nutné zamyslieť sa tiež nad jeho výbavou. Medzi nevyhnutné doplnky patria predovšetkým strešné okná a poličky.
Aj napriek tomu, že rady oblúkových skleníkov sú vybavené jedným alebo dvomi oknami v čelách skleníka, je pre lepšiu ventiláciu vhodné doplniť váš skleník aj strešným oknom. Strešné okno môžete namontovať rovno pri stavbe skleníka, avšak nie je problém ho kedykoľvek prikúpiť a namontovať aj v priebehu ďalších rokov. Tu si však už pri nákupe skleníka overte, či sa k danému modelu vetracie okná predávajú. Existuje mnoho skleníkov, ktoré patria medzi najpredávanejšie, ale možnosť strešného okna neponúkajú. Jedná sa napríklad o obľúbené skleníky Kyklop či Econom.
Tip od suseda: Ideálny počet strešných okien nie je určený, ale z našej skúsenosti odporúčame u skleníka do dĺžky 4 metrov 1 okno a následne s každými 2 metrami ďalšie strešné okno.
Všetky strešné okná sú manuálne. To znamená, že ich otváranie a zatváranie je doslova vo vašich rukách. Predovšetkým v dobe dovoleniek ste tak odkázaní na pomoc susedov a známych. Riešením je zaobstaranie si automatického otvárača. Ten je vybavený piestom, ktorý vďaka parafínovej náplni reaguje na zmeny teplôt a sám okno otvára a zatvára. Otváranie je možné nastaviť v rozmedzí teplôt 16°C až 25 °C. Pri dlhšom nepoužívaní, či pri poklese teplôt pod 7°C (predovšetkým v zimnom období) je vhodné demontovaný piest uchovať na suchom a teplom mieste, aby nedošlo k poškodeniu jeho funkčnosti.
Novinkou v ponuke sú tiež otvárače na čelné dvere alebo okná skleníka. Tie fungujú na rovnakom princípe, len majú upravenú konštrukciu pre správne fungovanie a montáž vo vertikálnej polohe.
V období veľkého sucha, ktoré trápi nejedného záhradkára, je nutné taktiež premyslieť systém zavlažovania skleníka. Možnosti vychádzajú z prístupu k vodnému zdroju. Pokiaľ radšej zalievate dažďovou vodou zo sudu, je pre vás vhodným variantom kvapôčková závlaha, ktorú môžete vybaviť automatickým spínačom pre nastavenie vlastných intervalov zavlažovania. V prípade, že chcete využívať vodu z vodovodného potrubia, ani to nie je žiadnou prekážkou, len zvolte odpovedajúci druh zavlažovania. To musí byť konštruované na veľký tlak vody, ktorý je vodovodným potrubím vytváraný.
Dažďovú vodu pre zavlažovanie si môžete do svojho skleníka pochytať sami. Pomôžu vám k tomu odkvapy na vašom skleníku. Tie je možné z dôvodu konštrukcie pripevniť iba na hranaté skleníky. Zistite si však znovu vopred, či je u vami vybraného modelu odkvapový set súčasťou skleníka, alebo je nutné si ho dokúpiť.
Ďalším príslušenstvom, ktoré vám spríjemní prácu a pobyt v skleníku sú poličky, stoly, regály a taktiež ručné záhradné náradie. Zabudnúť by ste nemali ani na teplomery a vlhkomery, pre zaistenie tých najlepších podmienok pre vaše pestovanie. Bohaté príslušenstvo (napr. LEGI) môžete vyberať aj podľa značky výrobcu, kedy máte istotu, že budú presne pasovať k vášmu skleníku.
7. Ako a čím skleník zmontujem?
Pokiaľ máte skleník už objednaný alebo dokonca už doma, je na čase ho namontovať. Pokiaľ sa do montáže pustíte sami, určite si zožeňte na stavbu jedného parťáka. Na samotnú stavbu oblúkového skleníka odporúčame vyhradenie si aspoň 2 dní. Stavba nie je veľmi technicky náročná, avšak vzhľadom k robustnosti konštrukcie, rezaniu polykarbonátu a predovšetkým potom množstvo skrutiek vyžaduje relatívne viac času. U hranatých skleníkov je montáž trošku menej náročná, pretože výplne okien máte už predrezané. Zručnejší jedinci zvládnu stavbu hranatého skleníka aj behom jedného dňa.
Ako postupovať pri stavbe skleníka sa vždy dozviete z montážneho návodu, ten je súčasťou každého balenia skleníka. Až na výnimky sa na montáž môžete začať pripravovať už pred doručením. V online podobe ich totiž nájdete v detaile produktu na stránkach.
Dôležité je tiež, aby ste k montáži mali všetko potrené vybavenie. Máte naozaj všetko, čo bude treba? Pozrite sa na zoznam náradia, ktoré pri montáži využijete, a ktoré sa nestratí ani po postavení skleníka. K základnej nevyhnutnej výbave patrí určite lámací nôž, aku vŕtačka, kombinačky, rebríkové schodíky a vodováha. Pokiaľ kotvíte skleník do zeme, prácu vám uľahčí lopatka a zemný vrták. Nezabudnite tiež na svoje zdravie a kvôli ostrým profilom používajte ochranné pomôcky, predovšetkým rukavice.
Výber skleníka nie je žiadnou vedou, viac menej je vhodné si pred jeho nákupom dobre rozmyslieť všetky vyššie uvedené fakty. Ako ste sami zistili, možností je naozaj veľké množstvo a nie je možné vybrať len jeden alebo dva najlepšie skleníky. Pokiaľ by ste mali ďalšie dotazy, určite sa nás neváhajte obrátiť pomocou kontaktov - sme pripravení vám s výberom skleníka odborne a priateľsky pomôcť.
