V posledných rokoch býva teplejšia zima, ktorá síce praje lepšie prezimovať chúlostivým rastlinám, ale zároveň napomáha prezimovaniu škodcov a častejšiemu výskytu chorôb (predovšetkým molice a vošky vás môžu neskôr veľmi potrápiť). Rovnako ako je dôležité pripraviť záhradu na zimu, na jeseň by ste nemali zabúdať ani na dezinfekciu skleníka a parenísk. Čo je teda všetko potrebné urobiť pre zazimovanie skleníka?
Po zbere zo skleníka alebo pareniska odstráňte všetky časti rastlín a buriny, aby na nich nemohli prezimovať škodcovia a choroby. Ideálne by v skleníku nemalo zostať žiadne náradie, kvetináče ani ceduľky. Dezinfekciu skleníka alebo pareniska si môžete rozdeliť do dvoch častí – dezinfekcia vnútra skleníka a dezinfekcia pôdy.
Dezinfekcia vnútra skleníka
Po vyprataní skleníka môžete pristúpiť k dezinfekcii vnútorných priestorov. Niektorí škodcovia môžu prezimovať na častiach konštrukcie skleníka a na cestičke. Je teda dobré nepodceniť čistenie samotnej skleníkovej konštrukcie a skiel či polykarbonátu. Čistenie vám najlepšie pôjde tvrdou kefkou. Tou vyčistite vnútorné rámy. Sklá môžete umyť dezinfekčným prostriedkom. Ak máte skleník z polykarbonátu, nepoužívajte chemikálie, ale iba mydlovú alebo teplú vodu a potom nič nepokazíte použitím octovej vody (1–2 polievkové lyžice na liter teplej vody). Pokiaľ máte v skleníku náradie, ktoré si tu chcete cez zimu uschovať, umyte aj to.
Po vyčistení skla a konštrukcie nasleduje dezinfekcia uličky. Záleží samozrejme na materiáli, z ktorého je cestička zhotovená. Ak máte betónové, plastové alebo drevené dlaždice, vyčistite ich pomocou tvrdej kefky dezinfekčným prípravkom, mydlovou alebo octovou vodou.
Tip od suseda: Ťažko dostupné škáry môžete vyčistiť pomocou rozprašovača, do ktorého rozrieďte dezinfekčný prípravok.
Pokiaľ máte ako cestičku len udupanú pôdu, použite dusíkaté vápno rovnakým spôsobom, ako pri dezinfekcii pôdy, o ktorej sa dozviete nižšie.
Alternatívou k mechanickému čisteniu skleníka môže byť dezinfekcia pomocou sírnej sviece alebo sírnych knôtov. Ide o jednoduchý a rýchly spôsob, ako bojovať s plesňami a škodlivými mikroorganizmami. Okrem sírenia skleníka je sírna svieca určená aj na dezinfekciu pivníc a skladov.
Ako dezinfikovať pomocou sírnej sviece?
Sírnu sviecu položte do nehorľavej nádoby a umiestnite ju do miestnosti alebo skleníka, ktorý chcete dezinfikovať. Ihneď po zapálení sviece opustite priestor a dôkladne ho uzavrite! Sviecu nechajte pôsobiť minimálne štyri hodiny. Potom priestor dôkladne vyvetrajte.
Ako to funguje?
Pri horení vzniká oxid siričitý, ten sa rozplynie po celom uzavretom priestore a zahubí všetky spóry plesní v skleníku či sklade a skvele zničí všetkých prezimujúcich škodcov (napr. vošky či molice). Jedna sírna svieca vystačí na 10–15 m3 uzavretého priestoru.
Výhodou dezinfikovania sírnou sviecou je, že sa jedná o prírodný produkt. Síra je minerál, ktorý sa bežne vyskytuje v prírode, preto nie je v skleníku žiadnym narušiteľom. Naopak, keď sa síra dostane do pôdy, funguje ako výživa pre rastliny, ktoré budete chcieť v ďalšej sezóne v skleníku pestovať.
Nakoniec sa sústreďte na mechanické opravy skleníka. Skontroluje dotiahnutie spojov v konštrukcii, systémy vetrania a vymeňte popraskané sklá alebo zničený polykarbonát.
Druhou fázou dezinfekcie skleníku je dezinfekcia samotnej pôdy
Väčšina pestovateľov pestuje v skleníku, parenisku alebo na záhonoch monokultúrne, tzn. že pestuje každý rok rovnaké plodiny na rovnakom mieste. Práve preto netreba podceňovať dezinfekciu pôdy v skleníku.
Hlavným pomocníkom pri dezinfekcii pôdy je dusíkaté vápno, ktoré efektívne ničí patogény chorôb, vajíčka a larvy škodcov a semená burín a zároveň dodáva do pôdy dusík a vápnik. Dôležité je vykonať aplikáciu včas pred výsevom a výsadbou kultúrnych plodín. Dusíkaté vápno hubí klíčiace buriny a mohlo by poškodiť aj vychádzajúce rastliny. Preto je ideálne použiť ho pred zimou ihneď po zbere, prípadne alternatívne skoro na jar. Majte však na pamäti, že je možné vykonať dezinfekciu dusíkatým vápnom najneskôr 4 týždne predtým, než sa rozhodnete vysádzať alebo vysievať nové rastliny.
Štyri týždne sú totiž v prípade dusíkatého vápna minimálnou ochrannou lehotou. Ak by ste teda nové rastliny vysadili/vysiali skôr ako 4 týždne po aplikácii dusíkatého vápna, mohlo by sa vám stať, že sa novo vysadené/vysiate rastliny poškodia.
Ako postupovať pri použití dusíkatého vápna?
Na povrch zeminy pohoďte dusíkaté vápno a zapravte ho do pôdy pomocou hrablí. Všeobecne sa odporúča 100-200 g dusíkatého vápna na 1 m2. Pôdu prelejte vodou a potom zakryte igelitovou fóliou, aby sa dezinfekcia neuvoľňovala do vzduchu, a ďalej ju nijako nehnojte. Vlhkosť pôdy zaručí, že sa začnú uvoľňovať účinné látky, ktoré prenikajú až do hĺbky 15 cm. Ďalší týždeň je dobré skontrolovať, či je pôda stále vlhká, a podľa potreby ju prípadne znova zvlhčiť. Po uplynutí 4–6 týždňov igelitovú fóliu odoberte a nechajte už pôdu dýchať.
Ako postupovať pri použití konského, poprípade kravského hnoja?
Vedeli ste, že pôdu môžete dezinfikovať aj kravským či konským hnojom?
Možno vás to prekvapí, ale aj konským hnojom sa dá dezinfikovať pôda. Hnoj používajte skôr na jeseň, má tak dostatočne dlhú dobu na odležanie. Na pôdu rozprestrite vrstvu 5–10 cm hnoja a potom ju rycími vidlami zapravte do pôdy. Čerstvý hnoj je organické hnojenie, pri ktorého rozkladaní vzniká teplo, ktoré účinne ničí škodcov, choroby a semená burín. Zároveň pôdu prehnojí a obohatí o organickú hmotu, ktorá potom na seba počas sezóny lepšie viaže vodu.
Nech už zvolíte akýkoľvek spôsob dezinfekcie, odporúčame ju vykonávať práve v jesennom období, kedy máte na tieto činnosti viac času. Na jar sa tak nemusíte stresovať a môžete sa už naplno venovať iba stávkovaniu a siatiu. Verte, že táto starostlivosť, na ktorú sa nezabudnite dostatočne vybaviť všetkým potrebným, sa vám v nadchádzajúcej sezóne mnohokrát vráti.
