Nastáva obdobie, keď sa čoraz viac skracujú dni, klesajú teploty a to najmä v nočných a skorých ranných hodinách. Zvyčajne sa posledné prípravy na zimu môžu vykonávať až počas novembra, avšak kvôli nevyspytateľným zmenám počasia vám nikto dlhodobú predpoveď nezaručí - preto je lepšie nespoliehať na náhodu a pripraviť sa aj na zimu včas.
Trávnik
Trávnik je určite najviac využívané miesto záhrady - bez neho by to jednoducho nešlo. Pred zimou je posledná šanca trávnik ešte naposledy pri miernom počasí pokosiť, a to na výšku cca 3-6 cm (najneskôr koncom októbra). Dôležité je tiež vykonať jeho vertikutáciu, čím ho zbavíte trávnej plsti.
Základom je trávnik upratať - zbaviť ho všetkého opadaného lístia (to môže spôsobiť hnilobu, plesne či iné parazity pod napadaným snehom), vetvičiek a kôry. K tomu vám odporúčame použiť ostré hrable, a to predovšetkým pod korunami stromov - pôdu tým prevzdušníte a navyše zbavíte prípadných zakuklených škodlivých lariev. Takto zhrabávať môžete až do konca novembra, kým neopadá posledný lístie.
Tip od suseda: Opadané lístie z trávnika môžete použiť na kompost a vytvoriť si tak vlastnú listovku.
Najneskôr koncom októbra môžete ešte trávnik naposledy prihnojiť špeciálnymi jesennými hnojivami so zvýšeným obsahom draslíka, ktoré podporujú prezimovanie, zvyšujú mrazuvzdornosť trávnika alebo vám pomôžu zlikvidovať trvalú a agresívnu burinu.
Počas zimy je ideálne, ak obmedzíte pohyb po zasneženom trávniku. Predídete tak okrem iného rozvoju plesne snežnej, ktorú podnecujú aj ďalšie faktory - striedanie teplôt, neodpratané lístie, nevyhrabaná tráva, zhutnený povrch, nedostatok draslíka, atď.
Dreviny (stromy a kríky)
U vždyzelených listnatých (tuje, rododendron, bršlen) či ihličnatých drevín je cez zimu dôležitý príjem vody zo zamrznutej pôdy. Tieto dreviny totiž aj v zime odparujú vodu - aby ste teda predišli ich uschnutiu, nezabudnite počas suchej jesene na dostatočnú zálievku. Ak by sa aj počas zimy kedykoľvek oteplilo, zalejte dreviny aj cez rozmrznutú pôdu.
Pod nízkymi kríkmi by ste mali rozhrabať napadané lístie a zmiešaním s vrchnou vrstvou pôdy tak zabrániť prípadnému rozfúkaniu. Vrstvou lístie totiž zabránite klíčeniu a prípadnému rastu burín a po jeho rozklade navyše vzniká potrebný humus.
Chúlostivejšie kríky či ich nové výsadby môžete na ochranu proti zimnému slnku, vetru a mrazu obaliť trstinovou (rákosovou) rohožou, vrecovinou (jutovou tkaninou) alebo (bielou) netkanou textíliou, ktorú však príliš neuťahujte. Ak mrazy povolia, radšej tie odolnejšie rozviažte - predídete tak ich zaparovaniu, čo by im ublížilo viac ako mrazy.
Ďalšou alternatívou je vápenný náter, ktorý nanesiete po celej výške kmeňa. Vrstva potom odráža slnečné lúče a bráni prehrievaniu kmeňa.
Pred zverou (hlavne zajace) ich potom ochránite špeciálnym králičím (pozinkovaným) pletivom zapusteným do zeme. Pre prípad vysokej zveri by malo byť dostatočne vysoké pletivo.
Nezabudnite tiež zviazať stĺpovité ihličnany, ktoré môže veľmi ľahko poškodiť ťažký sneh. Dreviny už pred príchodom zimy nestrihajte (iba u višní urobte zimný rez) a všetky dreviny, ktoré ste nestihli vysadiť, založte zo šikma do vyhĺbenej ryhy a zasypte ich zeminou, na ktorú ešte navŕšte čečinu alebo slamu.
Ďalej je v priebehu septembra správna doba na výrub starých a chorých stromov. Pri všetkých ostatných starostlivo vyzbieraj všetky zvyšné plody, ktoré by sa mohli stať zdrojom nákazy. Koreňovú misu stromčekov, ktoré na jar čoskoro vykvitajú (napríklad marhúľ, broskýň, čerešní a sliviek) prikryte kompostom a záhradnou zeminou.
Kvetiny a kvetinové záhony
Všetky cibuľnaté a hľuznaté rastliny, ktorá neznášajú zmrznutie, vyberte zo zeme. Hľuzy gladiol zbierajte po zožltnutí listov, sušte pri izbovej teplote a skladujte na chladnom (10 °C) a suchom mieste. Takto v bezpečí by mali byť už na začiatku novembra.
Georgíny by ste mali vyryť opatrne (aby sa nepolámali zásobné hľuzy) hneď po prvých mrazoch, ktoré nastávajú väčšinou koncom septembra a ktoré ich môžu z časti spáliť. Stvoľ skráťte na 20–30 cm. Pokiaľ pred vykopávaním rastlín pršalo, nechajte najskôr kvety zvyškom stonky visieť dole, aby vykvapkali a neplesniveli. Následne ich skladujte vo vzdušných chladných miestnostiach (pri teplote okolo 5 °C), ideálne v debnách s pieskom.
Pre vonkajšie chryzantémy platí, že to, čo pre nich teraz počas vegetačného pokoja urobíte, nebudete musieť na jar zachraňovať. Po odkvitnutí výhony hlboko zostrihnite, a to zhruba na 10 cm, a tiež oberte všetky zaschnuté listy, ktoré môžu byť, ešte s poškodenými výhonmi, zdrojom hubových chorôb počas teplejšieho počasia. Stonky potom ľahko prekryte čečinou, aby mohla voda rýchlo odtekať smerom od koreňov. Zbytočne trsy nezahŕňajte lístím alebo kompostom, aby ste predišli rozmnožovaniu chorôb, ktoré môžu zapríčiniť hnitie trsu.
Platí zásada, že nikdy nie je zima tak mierna, aby sa nebolo potrebné postarať o ruže. U ruží je potrebné neustále odstrihávať odkvitnuté kvety, čím zabránite vytváraniu semenníkov, šípok a teda oslabovaniu kríkov pre ďalšiu násadu a vývin kvetov. Starostlivo kontrolujte listy a pri výskyte škvrnitosti či červených buliek napadnuté lístie ihneď odstráňte a spáľte.
Pozor si musíte dať na včasné zateplenie (než udrú prvé silnejšie zimy), avšak veľmi skoré prikrytie ružiam naopak škodí - dochádza k zapareniu a zahnívaniu púčikov. Limitnou teplotou pre zazimovanie sú 4 °C. K ružiam môžete prihrnúť pôdu alebo rašelinu do výšky 30-50 cm. Na konce vetvičiek rozložte čečinu, ktorá bude chrániť púčiky pred predčasným vypučaním.
Zakryte tiež mrazuvzdorné trvalky, ktoré predtým zostrihnite na 10 cm. Pokiaľ máte o niektorý druh strach, vyberte ho zo zeme a uložte do tmavej, suchej, nezamŕzajúcej miestnosti. Neukladajte do pivnice, ktorá udržuje vlhkosť - vyhnete sa tak plesni či hnilobe.
Začiatkom mesiaca október môžete naposledy rozmnožiť druhy, ktoré kvitnú na jar, delením trsov, prípadne vysadiť nové trvalky. Čerstvo vysadené rastliny zalejte a na kvetinový záhon nahrňte suché lístie, ktoré je najlepšou izolačnou vrstvou (nemala by však byť príliš silná, aby na konci zimy nedochádzalo k predčasnému klíčeniu).
U kvetinových záhonov je v tejto dobe vhodné obnoviť vrstvu kôrového mulču, ktorý by mal mať hrúbku aspoň 5 cm. Ak máte na záhone aj okrasné trávy, potom ich nestrihajte.
Zelenina a ovocie
Ak vám ešte na záhonoch zostala koreňová zelenina, môžete ju začať zbierať. Spolu s ňou tiež reďkovku, špenát, šalát "polníček" a okrúhlice. U zeleniny, ktorá ešte môže zostať vonku (napríklad kel, ružičkový kel) odstráňte zažltnuté listy. Paradajky, ktoré nestihla sčervenať, otrhajte a dajte ich do tepla, kde ešte dozrejú vnútorným procesom bez závislosti na svetle. Začiatkom novembra je nutné zožať zeler. Vykrúťte mu listy a buľvy uložte do debničky s vlhkým pieskom. Ak ho budete pravidelne vlhčiť, vydrží pomerne dlho.
Tip od suseda: Po zbere je dobré záhony zrýľovať, aby mrazy rozbili veľké hrudy a na jar vám potom šla pôda lepšie spracovať. Navyše, trávu z posledného kosenia môžete do záhonov zaryť ako prospešné zelené hnojenie.
Jablká a hrušky znesú teploty až do - 5 °C. Následne ich trhajte ideálne za slnečného počasia, kedy sú rozmrazené. Úrodu odporúčame uskladniť v pivnici, pravidelne kontrolovať a odstraňovať poškodené plody. U ríbezlí a egrešov vykonajte zimný rez. Jahody je dobré prekryť čečinou - najlepšia je smrekové, ktorá dodá jahodám v budúcom roku výbornú arómu.
Skalničky a skalka
Počas celej jesene je dôležité odstraňovať zo skalky všetko napadané lístie, vetvičky, burinu a plody blízkych okrasných kríkov.
Na zakrytie skalky využite ideálne čečinu - dajte si záležať hlavne v miestach, kde máte vysadené citlivejšie druhy skalničiek. Prečo sa neodporúča využívať ďalší z možných ochranných materiálov? Nástielka z kôry či lístia by mohla počas ich vegetácie pôsobiť problémy. Kryt z textílie zase neprepúšťa toľko svetla, koľko skalničky v zimnom období potrebujú.
Nad niektoré kvety, ktoré sú citlivé na zimnú vlhkosť a neznášajú dobre zálievku zhora, umiestnite striešky (napr. zo skla alebo plastu), aby im potom jarný topiaci sa sneh neublížil. Medzi tie patrí napríklad skalnica a levízie. Pokiaľ chcete ochrániť aj korene skalničiek, dosypte kamennú sutiny.
Jazierko
Ak máte v jazierku nejaké ryby, s klesajúcimi teplotami (priemerná teplota približne 15 °C) ich začnite kŕmiť už len ľahko stráviteľnou, zato kvalitnou stravou, ktorá ich zažívací trakt toľko nezaťaží. S kŕmením prestaňte, až keď teplota vody v jazierku klesne na úroveň 10 °C. Tento moment veľmi ľahko spoznáte i podľa zmeny ich správania - začnú o potravu strácať samy záujem a ich aktivita sa viditeľne zníži (čím je nižšia teplota, tým je ryba pomalšia). Kŕmenie pozastavte na celú zimu, nekŕmte ich teda ani v momente, keď sa napríklad krátkodobo oteplí. Ďalšie opäť ľahko stráviteľné krmivo rybám ponúknite až zase na jar, kedy sa voda začne trvale dvíhať nad 10 °C. Ryby bez ujmy prezimujú v hĺbke minimálne 100 cm.
Tip od suseda: Pre kaprovité ryby vrátane koi sú ideálne napríklad granuly z pšeničných klíčkov.
Voda musí byť čo najčistejšia, a preto starostlivo odstraňujte opadané lístie, ktoré by sa vo vode mohlo rozkladať, a tým ju znečisťovať. Pokiaľ máte jazierko situované priamo pod listnatými stromami, určite sa vám oplatí ho na jeseň zakryť - napríklad sieťou. Z rovnakých dôvodov premiestnime plávajúce rastliny (napríklad vodné hyacinty) z jazierka preč, aby ich odpadajúce časti vodu neznečisťovali. Rastliny, ktoré rastú na brehu, ostriháme vo chvíli, keď začnú vysychať.
Tip od suseda: Ak máte v jazierku umiestnený filtračný systém, pred prvými mrazmi ho vypnite a vypustite z celého systému vodu tak, aby v ňom nemohla v zime zamrznúť a poškodiť ho. Čerpadlo a UV lampu následne odpojte a upracte ich tam, kde nemrzne.
V jazierku je dôležité mať tiež nezamŕzajúci otvor, ktorý rybám zaistí dostatok kyslíka vo vode a zároveň ním môžu odchádzať eventuálne jedovaté plyny. Rozhodne však nesmiete dieru do ľadu presekávať či prerezávať - hluk a otrasy, ktoré takéto zásahy v jazierku spôsobujú, rybám veľmi vadí. Ideálnou voľbou je kompresor so vzduchovými kameňmi. Kompresor umiestnite do prostredia s nízkou vlhkosťou, vzduchový kameň zavesíte cca 50 cm pod hladinu nad najhlbšie miesto v jazierku. Vďaka prúdu bublín a vody vychádzajúci z kameňov nebude možné v danom mieste vytvorenie ľadu na hladine.
Náradie a náčinie
Kosačky, ridery alebo krovinorezy, ktoré ste doteraz pravidelne využívali, najskôr očistite od zvyškov trávy, aby vám cez zimu nesplesniveli a nezatvrdli tak, že s nimi na jar budete mať o to viac práce. Potom je vhodné olejom či vazelínou pretrieť skrutky a spoje. Strojom sa najlepšie bude odpočívať v garáži či kôlni, kde je sucho a málo prachu. Pre istotu cez ne môžete pretiahnuť plastovú plachtu alebo poslúži aj obyčajná deka.
Očistiť je potreba aj všetko záhradné náradie - to tiež môžete pretrieť olejom a potom zavesiť do záhradného domčeka alebo na stenu garáže.
Na záhradke vylejte vodu zo všetkých nádob, sudov a nádrží, aby vám ich mráz nepoškodil. Nezabudnite hlavne na rúrky (popraskali by mrazom) a hadice (tie vyčistené uložte).
Záverom je dôležité dodať, že to, čo pre vašu záhradu urobíte teraz, vám na jar vráti a nebude ju musieť zložito zachraňovať.
