August nám pomaly ale isto pripomína, že leto sa nezadržateľne blíži k svojmu koncu. Nielenže sa začínajú dni čoraz viac skracovať, ale menia sa nám tiež teploty - tie bývajú cez deň ešte tropické, avšak noci a rána už môžu byť chladné, najmä ku koncu mesiaca. Je preto potrebné na tieto zmeny aj na záhradke pohotovo reagovať. August sa na našej zeleninovej aj ovocnej záhrade nesie v duchu zberu veľkého množstva dozretých plodov, čo sa týka "okrasy" je predovšetkým v znamení množenie a rezov.
Zeleninová záhrada
Po vydarenej sezóne sa ani v auguste nemusíme báť, že nebudeme mať na záhradke čo zbierať. Svojimi plodmi nás iste hojne obdaria cukiny či uhorky nakladačky. Pri zbere cukiet sa odporúča nechať plody dozrieť iba do veľkosti cca 10-20 cm - to prispieva k väčšej krehkosti a čerstvosti zeleniny, zároveň má rastlina tiež možnosť viac plodiť. Ak totiž necháme plody "prezrieť", rastlina do nich investuje príliš veľké množstvo energie a zostáva jej len málo ďalšie na nové plody.
Zberáme aj ďalšiu zeleninu - cesnak, papriky či cibuľu. Cibuľu však po zbere necháme na záhone či na inom vzdušnom mieste vyschnúť, následne ju zbavíme prebytočnej zeminy a odrežeme vňať i korienky. Skladovať by sme ju mali ideálne na chladnom a tmavom mieste.
Aby sme aj na jeseň mohli zbierať zeleninu, je teraz vhodná doba pre jej ďalší výsev či výsadbu. Po letnej prestávke sa môžeme opäť sústrediť na reďkovky, ktorým svedčia práve nižšie teploty. Rovnako tak vysejeme aj listové šaláty, kôpor či polníček. Ak sme si v júli predpestovali netradičné druhy zeleniny - napríklad pekinskú a čínsku kapustu či japonskú reďkovku, je tiež začiatkom augusta ideálna doba k ich výsadbe na zeleninový záhon, aby sme ich mohli na jeseň zužitkovať. V polovici mesiaca, prípadne začiatkom septembra, je čas na výsev ozimnej cibuľky. Tú zberáme skôr než u jarných výsevov v podobe mladej jemnej cibuľky zelenačky. Pri výseve ozimnej cibuľky je potrebné myslieť na zvýšenie výsevu asi o 20%, pretože hrozí nebezpečenstvo vymrznutiu, a tiež na potrebu pravidelnej závlahy.
V žiadnom mesiaci nesmie byť zanedbaná starostlivosť o zeleninovú záhradu. Preto po zbere venujeme čas i samotným záhonom - odstraňujeme zvyšky vňatí, prekypríme a zarovnáme zeminu. Následne potom môžeme opäť vysievať niektoré druhy zeleniny, už sme spomínali reďkovky, listové šaláty či ozimnú cibuľu. Neustále by sme mali tiež vnímať zdravie rastlín, to znamená sledovať, či nedochádza k napádaniu škodcami či k rôznym formám ochorenia, a prípadne ihneď využiť preferovaný druh záchrany, aby neskoršie úroda bola čo najkvalitnejšia a najbohatšia.
Okrasná záhrada
V auguste je pre okrasnú záhradu ideálna doba na množenie trvaliek. Margaréty, kosatce alebo turany potom, čo odkvitnú, množíme delením. Množenie pomocou odrezkov zase využívame u okrasných drevín, ako sú cyprušteky, tuje alebo borievky - odrezky sa v takom prípade trhajú aj s kúskom starého dreva. U smriečkov, tisov aj listnáčov sa využívajú odrezky, ktoré striháme tesne pod očkom. Metódu odrezkov používame tiež pri množení balkónoviek - muškátov a fuchsií.
Vysádzame dvojročné rastliny, ktoré sme už v predchádzajúcich mesiacoch pripravili. Konkrétne sa jedná o klinčeky, náprstníky či divozelu. Presádzame alebo vysádzame hľuznaté, oddenkaté a cibuľovité trvalky - teda kosatce, pivónie, jesienky a na jeseň kvitnúce krókusy. Venujeme sa tiež ľaliovkám - nádherne kvitnúcim trvalkám. Aby mohli ľaliovky oplývať množstvom kvetov, je potrebné neustále omladzovať staršie rastliny a pravidelne ich rozsadzovať. To je však možné až potom, čo ľaliovky odkvitnú. Staršie trsy teda delíme a opäť vysádzame na slnečné miesto, možný je tiež polotieň, dôležitá je však pôda s veľkým množstvom živín.
Samozrejme nielen v auguste je potrebné sa starať o trávnik aj živé ploty. Čo sa trávnika týka, pravidelne ho zavlažujeme a kosíme, ak využívame mulčovač, je pred jeseňou vhodné trávnik zbaviť vrstvičky trávy pomocou vertikutátora. Inak by totiž dochádzalo k vysokému zadržiavaniu vlhkosti a v trávniku by sa mohli ľahko usadiť niektoré z hubových chorôb. Na trávnik sme doteraz využívali hnojivá podporujúce rast, teraz je však ideálne prejsť k hnojivám pre vyzretie trávnika. Ak máme okolo záhrady alebo v niektorej jej časti živý plot, tiež ten v tomto období upravujeme.
Viac o živých plotoch sa dozviete v našom článku.
Ako už bolo spomenuté, teploty v auguste, predovšetkým na konci mesiaca, sa v noci pohybujú tesne nad nulou. Preto je načase pomaly ukončiť letnenie izbových rastlín a presťahovať ich späť do interiéru. Minimálne týždeň pred zahájením vykurovacej sezóny by tak všetky izbové rastliny mali byť späť na svojom mieste, aby si stihli zvyknúť na (staro) nové prostredie. Po presťahovaní je vhodné rastliny radšej skontrolovať, či nie sú napadnuté parazitmi - voškami alebo sviluškami, aby neskôr nedošlo k väčším škodám. V prípade, že na niečo podobné narazíme, rastlinu ihneď ošetríme a necháme ju v izolácii, aby nedošlo k prenosu na ostatné izbové rastliny.
Ovocná záhrada
Aj august je v ovocnom sade či záhrade mesiacom úrody. V tomto období si môžeme pochutnať na čerstvo odtrhnutých jablkách či hruškách, marhuliach, broskyniach, slivkách, mirabelkách i drobnom ovocí, ako sú maliny či ríbezle. Vždy samozrejme záleží na konkrétnom druhu ovocia, teda či ide o ranú či naopak neskoré odrodu.
Susedov tip: Niektoré druhy ovocia sa príliš nehodia pre dlhodobejšie skladovanie, preto je potrebné ich rýchlo spracovať či skonzumovať. Opadané ovocie, ktoré ešte nie je nahnité, sa výborne hodí na výrobu domácich ovocných muštov, vín či destilátov.
Už v rámci príprav na nasledujúce leto vysádzame v tomto období - najlepšie koncom augusta - nové sadenice jahôd, a to do vopred pripravených záhonov. Aby sa úroda vydarila, mali by nám sadenice ešte do zimy dobre zakoreniť, čomu napomôžeme dostatočným zavlažovaním.
Aj v auguste je potreba na niektorých stromoch vykonať rezy. Čo sa týka jadrového ovocia, prevádzame doplnkový letný rez tak, aby sme presvetlili korunu a tiež plodom dopriali viac svetla pre ich ľahšie zafarbenie. V rámci tohto rezu sa tiež zbavujeme tých letorastov, ktoré sú napadnuté voškami alebo múčnatkou. Dokončiť by sme mali tiež rezy u kôstkovín podľa tzv. Zahnovho rezu, aby sa vzniknuté rany stihli ešte zahojiť. Tomu môže napomôcť štepársky vosk alebo balzamy.
U kôstkovín, najmä u marhúľ, višní a sliviek, sa môžeme stretnúť s tzv. moníliovou hnilobou. Jej vznik, rovnako ako prenos infekcie, je podporovaný predovšetkým daždivým a vlhkým počasím. Je teda potrebné plody pravidelne kontrolovať a nakazené otrhať, aby nedošlo k prenosu nákazy na ostatné zdravé plody. Rovnako tak je potrebné sa zbaviť opadaných plodov, ktoré sú už hnilobou nakazené. Prepuknutie tohto ochorenia rastlín hrozí predovšetkým u plodov, ktorých šupka je mechanicky poškodená - či už je toto poškodenie spôsobené hmyzom či iným činiteľom.
Hoci si to pravdepodobne ani neuvedomíme, občas nám môže bohatá úroda v ovocných sadoch spôsobiť nepríjemnosti. Môže sa totiž stať, že plodmi obsypané konáre, predovšetkým potom tie slabšie, nezvládajú ťažobu ovocia. Ak problém včasne odhalíme, je potreba preťažené vetvy podoprieť - k tomu možno využiť napríklad koly, podporné konštrukcie alebo vyväzovanie. Čo však robiť v prípade, že sa vetva úplne zlomí? Najprv je potrebné okraje vzniknutej rany očistiť a zbaviť vylomených triesok, potom ranu ošetriť pomocou štepárskeho vosku alebo balzamu.
