September je posledným letným a zároveň prvým jesenným mesiacom. V tomto mesiaci už nemôžeme očakávať stále a dlhotrvajúce počasie. Nezriedka preto teplota klesá, ubúda hodín slnečného svitu a deň sa skracuje. Postupne odkvitajú letničky, nahradzujú ich jesenné trvalky. V tomto mesiaci je čas zbierať plody vašej práce - zrejú hrušky, jablká, zbiera sa zelenina, môže sa sadiť jesenná zelenina a samozrejme je dôležité začať pripravovať záhradu na zimu.
V septembri je pôda ešte príjemne vlhká a vyhriata vďaka letnému teplu. Pre väčšinu rastlín sú tieto podmienky najvhodnejším obdobím pre ich rozmnožovanie. Vyhriata pôda je mimo iné ideálna pre výsev trávnika. Na to všetko sa teda bližšie zameriame v tomto článku.
Ovocná záhrada
Bobuľoviny | Kôstkoviny | Škrupinoviny
September v ovocnej záhrade je v znamení zberu. Zbierať môžete slivky, niektoré druhy hrušiek a jabloní, neskoré broskyne i plno ďalších plodín. Pri česaní je nutné kontrolovať jednotlivé plody a tie poškodené či opadané ihneď spracovať, prípadne vyhodiť. Môžu byť totiž zdrojom chorôb a škodcov a pri dlhšom skladovaní by mohli zbytočne nakaziť aj zdravú časť zberu. Pokiaľ chcete znížiť riziko hnilobných procesov, určite zbierajte plodiny aj so stopkou a uchovávajte ich v jednej vrstve. Pre ich skladovanie sa najviac hodí pivnica, pretože udržuje chladnejšiu teplotu.
Susedov tip: Pre jablká je najvhodnejšia teplota 3 až 5 °C a pre hrušky dokonca 1 až 2 °C. Rozdielne je aj skladovanie, kedy jablká skladujeme stopkou dole a hrušky stopkou hore.
Pivnicu je pred uskladnením plodín potreba vyčistiť, vybieliť a pravidelne v noci vetrať, aby si udržovala stálu (chladnú) teplotu, vlhkosť a nemnožili sa v nej plesne. V prípade, že nemáte vhodný priestor alebo bola úroda taká veľká, že by vám zaberala príliš veľa miesta, môžete všetky ovocné plody tiež muštovať, kompótovať, zavárať či páliť.
Bobuľoviny
V septembri je tiež najvyšší čas k zberu dvakrát plodiacich jahôd a ostružín bez tŕňov. Neskorší zber by už mohol priniesť plody, ktoré nie sú sladké a chutné, naopak vo väčšine prípadov plesnivé. Čo sa týka jahôd, môžete až do polovice septembra bez problémov vysadiť nové rastliny, ktoré stihnú cez jeseň ešte dobre zakoreniť, a vy sa tak už v budúcom roku budete môcť tešiť z ďalšej jahodovej úrody. Jahody je potreba pred zimou riadne ošetriť - opatrne prekypriť, pohnojiť a prípadne podľa potreby zavlažiť. Starším jahodovým kríkom odstrihávame šľahúne a vyštipujeme kvety a drobné plody, ktoré by už nedozreli.
Ako ďalšie môžete zbierať dozreté hrozná vinnej révy a ich koreňom potom skracujte vrcholky letorastov. Ríbezle a egreš presvetľujte odrezávaním starších konárov.
Kôstkoviny
V septembri máte poslednú šancu k očkovaniu broskýň, dozrievajú aj slivky a poloslivky a je potreba ich očesať. Pri zbere poriadne skontrolujte plody, či nie sú napadnuté šarkou. Takto napadnutý strom je bohužiaľ nevyliečiteľný a je potreba ho vykopať a spáliť. Na tomto mieste radšej nesaďte iné slivky, pretože sú potom na šarku citlivejšie. Nahradiť ich môžete napríklad bobuľovinami alebo jadrovinami.
Škrupinoviny
Začiatkom septembra prichádzajú na rad lieskové orechy a koncom vlašské. Že sú vlašské orechy skutočne zrelé, poznáte tak, že začnú sami padať a že je zelená šupka prasknutá. V ďalšom kroku je vhodné ich usušiť - v jednej vrstve na slnku a čerstvom vzduchu (suché a svetlé miesto) približne 3 až 5 týždňov. Čím lepšie orechy presušíte, tým menšie bude riziko neskoršieho plesnivenia.
Zeleninová záhrada
Plodová | Koreňová | Listová | Cibuľová | Bylinky
To, že je september mesiacom zberu, však neznamená, že ešte nemôžete niečo zasadiť. Práve naopak - môžete zasiať reďkovky, cesnak, zimný šalát, špenát, kôpor, ozimný karfiol, v prípade veľmi nepriaznivého počasia je však potrebné chrániť ich fóliou.
Zozbierané plodiny i celé rastliny starostlivo odstráňte a pôdu poriadne prekyprite. Vo väčšine prípadov je vhodné, keď pôdu určenú pre vysádzanie plodín pre jesenný zber tri až štyri dni pred vysadením dôkladne zavlažíte. Doplníte tak množstvo vody a rastlinám tým uľahčíte zakorenenie. Pre jesenný zber sa hodín najmä hlávkový šalát, kaleráb, zimná endívia a reďkovka.
Susedov tip: Najneskorší termín výsadby týchto rastlín je 10. až 15. september - pre jesenné vysádzanie používajte len odrody s krátkou dobou vývoja.
Ak už nechcete záhony využiť na ďalšie pestovanie, starostlivo ich zrýľte a zasejte zelené hnojenie (ďatelina, vika či horčicu), ktoré potom čoskoro z jar zaryjete do pôdy.
Plodová zelenina
Paradajky chráňte za vlhkého počasia prípravkami proti plesni, v tento moment budú ešte viac náchylnejšie na napadnutie touto chorobou. Pokiaľ predpoveď hlási mráziky, zbierajte aj nedovyvinuté rajčiny, ktoré môžete nechať dozrieť doma.
Ďalej podkladáme doskami alebo dlaždicami plody tekvíc, aby nezačali od zeme plesnivieť či odhnívať.
Koreňová zelenina
V oblastiach s priaznivým podnebím môžete na začiatku septembra vysiať ešte mrkvu. To však môžeme odporučiť pre oblasti s miernymi zimami, kde sú piesčité pôdy. Mrkvu chráňte netkanou textíliou proti škodcom.
Parenisko môžete v septembri ešte zaplniť reďkovkami. V teplých, chránených polách a na ľahkých, humóznych pôdach dosiahne aj reďkovka zasiata na voľný záhon ešte do polovice septembra zrelosti vhodnej k zberu. Výsev uľahčíte použitím dosky so sádzacími kolíkmi.
Listová zelenina
Na voľné a upravené záhony môžeme zasiať v túto dobu špenát, polníček a zimný šalát.
Pokiaľ hlávkový šalát ešte nedosiahol zrelosti vhodnej k zberu, môžete ho zakryť pareniskovými oknami alebo fóliou. Hlávky sa potom budú tvoriť rýchlejšie, aj keď sa dostavia časné jesenné mráziky. Konštrukcia môže byť vysoká len 25 cm až 30 cm. Miesto pareniskových okien môžete použiť rámy potiahnuté fóliou alebo fóliovníky použité už na jar.
Susedov tip: Hlávkový šalát ozimný by ste mali vysievať rovnako ako iný hlávkový šalát, a to na záhony pod šírym nebom od 1. do 10. septembra.
Cibuľová zelenina
Cesnak, ktorý je možné vysádzať až do polovice októbra, by sa však nemal sadiť do pôdy po cibuli, póre, paradajkách, zemiakoch alebo dokonca ani po samotnom cesnaku.
Ďalej je treba pripraviť záhon pre výsadbu neskorého cesnaku a najmenej mesiac pred výsadbou zrýľovať pôdu do hĺbky 30 cm a pohnojiť hnojivami, aby stačili ešte dobre zľahnúť. Než sa v októbri pustíte do výsadby, namorte strúčiky roztokom na morenie cesnaku, ktorý ich ochráni pred hubovitými chorobami.
Nejpozději začátkem září (často již koncem srpna) je čas sklízet cibuli vypěstovanou ze sazečky i ze semen. Pokud je nať po deštivém létě ještě zelená, můžete cibuli trochu podrýt vidlemi, čímž se zpřetrhá velká část kořenů a urychlí se tím vyzrávání a zatahování cibule. Stejně jako mrkev chraňte netkanou textilií proti škůdcům i pórek.
Najneskôr začiatkom septembra (často už koncom augusta) je čas zbierať cibuľu vypestovanú zo sádzačky aj zo semien. Pokiaľ je vňať po daždivom lete ešte zelená, môžete cibuľu trošku podryť vidlami, čím sa potrhá veľká časť koreňov a urýchli sa tým dozrievanie a zaťahovanie cibule. Rovnako ako mrkvu chráňte netkanou textíliou proti škodcom aj pór.
Bylinky a korenie
Čerstvých byliniek sa nemusíte vzdať ani v zime, môžete ich totiž presadiť do kvetináča a premiestniť do vnútra na svetlé miesto. Vyhovovať im bude okenný parapet orientovaný na východ či na juh. Môžete si vybrať z trvaliek (mäta, pažítka, šalvia, rozmarín, tymián), z ktorých odoberte kúsky trsov do kvetináčov, a rýchlo rastúcich letničiek (majoránka, petržlenová vňať, žerucha, trebuľka), ktoré môžete zasiať do nádob.
Bylinky, ktoré pestujete v záhone, by však zimu mali prežiť bez výraznejšej ujmy, keďže väčšina z nich pochádza z oblasti mierneho pásma. Stačí teda, keď ich ešte pred príchodom veľkých mrazov prikryjete mulčovacou kôrou a ihličnatými vetvami. Citlivejšie bylinky ako napríklad bazalku alebo oregano, ktoré pochádzajú z oblasti Stredozemného mora, je na zimu lepšie presunúť do tepla. Bylinkám je treba zaistiť vhodnú teplotu - najlepšie sa im darí pri 10-20 °C. Pokiaľ bylinky umiestnite do miesta s bežnou izbovou teplotou, počítajte s pomalším rastom. S teplotou ďalej súvisí aj intenzita zalievania - bylinky, ktorú sú v chladnejšej miestnosti, zalievame menej často.
Môžete si tiež nasušiť saturejku, listy ligurčeka aj majoránku.
Okrasná záhrada
Stromy a kríky | Trávnik | Okrasné rastliny
Stromy a kríky
Vhodná doba je teraz na výsadbu kríkov, a teda aj živých plotov. Voliť môžete živé ploty tvorené "tujkami" (zástupcovia sú napríklad cypruštek, tuja a jalovec). Ďalej môžete voliť hrab alebo buk (v zime im neopadáva lístie), strihanie dobre znáša stále zelený vtáči zob či hlohyňa šarlátová, z ihličnanov potom tis červený. Na väčších pozemkoch môžete vysádzať aj tzv. volne rastúce živé ploty. Rastliny nerežte do pravidelných tvarov, ale nechajte im voľnosť rastu. Takéto husté ploty môžu slúžiť ako prirodzená bariéra na konci pozemku.
Kupujte teraz rastliny s koreňovým balom či v kontajneroch, a po ich výsadbe dbajte na riadnu zálievku, aby drevina čo najrýchlejšie zakorenila. Okrasné dreviny, ktorú sú na mrazy citlivejšie, prihnojujte.
Tiež na okrasnej záhrade sa môžete dočkať úrody – najčastejšie liečivých plodov, teda jarabín, šípok, rakytníka aj bazy.
Trávnik
V rámci starostlivosti o trávnik je v septembri vhodné vykonať vertikutáciu. Ide v podstate o vertikálne prerezanie trávnika, ktoré vám pomôže nielen zlikvidovať časť trávnikových burín, ale aj zlepšiť výživu trávnika a napomôcť k tomu, aby sa lepšie obnovoval.
Pokiaľ ste trávnik nezaložili na jar, druhá možnosť je práve v septembri. Ideálne ešte v prvej polovici, kedy dni bývajú ešte dostatočne teplé na to, aby semeno vyklíčilo a do prvých mrazov dobre zakorenilo. Viac sa o založení trávnika dozviete v článku Založenie a starostlivosť o trávnik.
Okrasné rastliny
Koniec augusta a celý september sa nesie v znamení zberu semienok, najmä u rôznych letničiek. Pokiaľ necháte semenníky poriadne dozrieť, budete mať predpripravené vyzreté semienka na ďalšie pestovanie. Tie je samozrejme potrebné ešte po vybraní zo semenníkov dobre usušiť a uložiť čisté a suché na vzdušné miesto. Pri sušení a následnom skladovaní by ste mali dbať na to, aby u semien nedošlo k plesniveniu. A tiež pozor, aby ich nezjedli myši :-)
Pre jesenné obdobie sú typické chryzantémy, nie nadarmo sa im totiž hovorí aj kvety jesene. K tomu, aby dobre prospievali, potrebujú dostatok živín a práve v septembri ich môžete hnojiť plným hnojivom, po ktorom je rastliny potreba poriadne polievať.
Ideálny čas je tiež na vysádzanie cibuľovín, ktoré kvitnú na jar a ktorým nevadí zimný mráz. Vysádzať môžete narcisy, tulipány, hyacinty alebo kosatce.
Susedov tip: Pri sadení dajte pozor na dostatočnú hĺbku - malé cibuľky saďte do hĺbky cca 7 cm pod zem, a tie väčšie potom do hĺbky 15 cm. Čo sa týka rozostupu - u malých cibuliek bude stačiť 5 cm, u väčších cca 10 cm.
Zo zeme vyberte odkvitnuté cibuľoviny a hľuzy, ktoré by v zime určite zmrzli - medzi ne patria napríklad mečíky, iskerníky a begónie. Hľuzy mečíkov (čiže gladiol) zberte v momente, keď začnú žltnúť listy. Následne ich nechajte vysušiť pri teplote 27-30 °C, pokiaľ nie ste schopní zaistiť riadnu cirkuláciu vzduchu (v opačnom prípade stačí na sušenie teploty nižšie). Na skladovanie hľúz sú potom ideálne cca 2-8 ° C, pri nižších teplotách hrozí vymrznutie hľúz, pri vyšších naopak začínajú predčasne pučať.
U ruží je potreba odstrániť listy, ktoré boli napadnuté "hrdzou" alebo múčnatkou, a okamžite ich spáliť. Múčnatkou napadnuté listy sa krútia, spomaľujú rast, žltnú, neskôr hnednú a umierajú. Pre istotu ruže ošetrite postrekom pomocou vhodných prípravkov. Ich vetvičky je vhodné skrátiť na pôvodnú dĺžku, odstrániť plané neočkované výhony - vlky a ešte pred okopaním ich prihnojiť.
Trvalky sú teraz väčšinou odkvitnuté, takže môžete odstrániť suché stonky a veľké trsy môžete rozdeliť a rozsadiť, čím ich ľahko namnožíte. September je totiž najvhodnejší mesiac k rozdeleniu trsov trvaliek a k presadeniu nových rastlín z kontajnerov na záhony. Popustite uzdu fantázii a využite tento mesiac na založenie novej okrasnej skalky.
Zatiaľčo ľaliu belostnú musíte presádzať už v auguste, v septembri nastala tá najlepšia doba pre sadenie alebo presádzanie všetkých ostatných ľalií.
Takmer všetky ľalie milujú teplé a slnečné stanovisko a predovšetkým potrebujú pôdu, ktorá dostatočne odvádza vodu. V prípade, že máte ílovitú, ťažkú pôdu, môžete jej vlastnosti zlepšiť pieskom a ľahkým kompostom. Do jamky, kam chcete sadiť, príde ako prvá vrstva štrku, na ňu piesok a do neho uložíte cibuľku. Týmto spôsobom ľahko zaistíte odvádzanie vody aj v ťažkých pôdach. Nad vrcholkom cibuľky by potom mala byť ľahká, živinami dobre zásobená pôda, aby v nej našli korienky ľalie dostatok živných látok. Pozor - k zásobeniu tejto vrstvy humusom však určite nepoužívajte hnoj z chlieva, ale len kompost zmiešaný s rašelinou a pieskom.
Susedov tip: Ľalie dávajú prednosť zatienenému povrchu pôdy, čoho sa docieli hlavne vďaka susedným rastlinám. Pokiaľ nemáte na záhrade možnosť takéhoto prirodzeného zatienenia pôdy, môžete si vypomôcť nastielkou z rašeliny. Stanovisko určite voľte tak, aby túto úlohu neskôr prevzali susedné pôdokryvné rastliny.
Behom septembra tiež zbierajte všetky letné izbové a balkónové rastliny. Chlad by mohol poškodiť aj niektoré tropické druhy (napr. múčenku či banánovník). Chlad naopak neublíži olivovníku ani figovníku - tie prvé mrazy bez problémov prečkajú. Druhy, ktoré vyžadujú chladnejšie prezimovanie (oleander, olovník, agáve atď.) umiestnite na chodbe, v svetlej pivnice a pod. Najprv ich však na nejakú dobu umiestnite do miestnosti teplejšej, kvetiny sa tak lepšie pripravia na prechod do chladného prostredia.
Pri prenose rastlín (späť) do interiéru nezabudnite tiež skontrolovať, či si spolu s kvetinami neprenášate do domu niektoré choroby a škodcov.
A to už je nie len k okrasným kvetinám, ale aj celej záhrade v septembri všetko. Hor sa do práce, vyťažte maximum z tých teplejších dní a hneď, ako skončí babie leto, sa môžete tešiť na ďalší diel.
